Rímskokatolícky kostol svätého Martina z 19. storočia

Ako celý okolitý kraj v tieni Malých Karpát, aj Veľké Tŕnie prešlo v minulosti veľkými útrapami, počas ktorých zbožný veriaci ľud utiekal sa k Bohu. Vtedajšia tatárska  pohroma zachvátila aj Veľké Tŕnie  a v jej dôsledku zanikol aj prvotný tunajší, pravdepodobne drevený kostolík.
Nový kostol i faru si veriaci postavili až v roku 1383. Duchovným bol prepošt Novák. Neskoršie obec zachvátil požiar, ale kostolík a s ním aj kováčska vyhňa zostali zachované.

Na kostolíku sa začal prejavovať zub času a k jeho obnove došlo až v roku 1635. Pri nej pôvodne 38 metrov vysokú vežu znížili o celých desať metrov. Nastal zvýšený príliv nemeckých osadníkov a dedinu premenovali na Kučišdorf.

Románsky kostol z roku 1383 pri oprave čiastočne barokizovali. Stojí podnes a je filiálnym kostolom pezinskej farnosti.

Tento kamenný svedok histórie obce je jednoloďový. Má 8 m vysoké, 6 m široké a 9 m dlhé sankturárium a kostolnú loď  vysokú 10 m , širokú 14, 5 m  a dlhú 18 m. Je zasvätený ku cti sv Martina, tak isto ako barokový hlavný oltár. Okrem neho sú tu ešte dva bočné oltáre, a to mariánsky s 250 cm vysokou sochou Preblahoslavenej Panny Márie a oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho .

Zásluhou obetavých veriacich kostol v rokoch 1935 – 1936 dôkladne opravili, opatrili novou omietkou a zvnútra vymaľovali. V rokoch 1947- 1948 sa poškodila oporná stena kostola, ktorú však miestni veriaci opravili brigádnickými prácami. No druhý oporný pilier zostáva o 1 m nižšie.

Veľké Tŕnie nie je veľká obec a ani jeho filiálny kostol nie je monumentálnou stavbou. Je to však objekt už vyše 550 rokov starý, ktorý je úzko spätý s históriou celej obce. Kedysi bol miestom prosebných modlitieb ťažko ujarmených poddaných, dnes je miestom radostného vďakyvzdávania Najvyššiemu za to, že môžeme v pokoji a pokojne žiť.

Fotogaléria