Bol národne uvedomelým človekom, kňazom, vedcom, historikom, archeológom, spisovateľom a národopiscom. Miloval ľud a jeho zvyky a i keď pomerne veľa času strávil na cestách , takmer celý svoj život prežil na dedine.

Predovšetkým však bol botanikom svetového mena a jedným z najlepších znalcov slovenskej flóry. Mal blízky vzťah k prírode. Pri botanizovaní si všímal a opisoval nielen rastliny, ale aj ostatnú prírodu a jej krásy, geologické útvary a faunu. Na všetko sa totiž díval očami človeka intímne spätého s prírodou, ktorému neunikne nijaká zvláštnosť alebo podrobnosť.

Holuby všetok svoj voľný čas počas života v Pezinku venoval botanizovaniu v pezinských horách a písaniu odborných floristických článkov.

Svoj tretí herbár, ktorý začal zakladať na penzii v Pezinku, zameral na kvetenu pezinského okolia, kde zozbieral do 1200 druhov rastlín.

Pre Holubyho bolo typické, že rastliny nikdy neskúmal izolovane. Zisťoval aj to, aký vzťah má k jednotlivým rastlinám slovenský ľud, ktoré z nich pozná, ako ich používa a aké povery sú s nimi spojené. Ako národopisec opísal používanie rastlín v ľudovom liečení a tiež ich magickú silu

J. Ľ. Holuby - * 25. 3. 1836 Lubina - + 15. 6. 1923 Pezinok